Správy     Tohoročné Vítanie jari bolo na Pasekách v posledný marcový víkend. Oproti Veľkej noci, ktorá bola iba o týždeň skôr a priniesla do Malých Karpát sneh, bolo teraz naozaj jarné slnečné počasie. Snáď aj vďaka „poučeniu z krízového vývoja“, vytlačenému na zadnej strane pozvánky, kde organizátori vyzývali o.i. odstaviť autá ďalej od ohňa, kde ich nebude vidieť, prísť v primeranom oblečení a hlásili sa k svojej zodpovednosti za každého, koho pozvali, stretla sa na fleku partia asi 70 kamarátov, ktorí sa roky poznajú a vedia, ako sa na týchto ohňoch správať s zabávať. Po vinikajúcom guláši kuchára Mrfa sa len zaprášilo. O hudbu sa potom postarali chlapci z Pekaringa s Ludvom a Terrym Zemanovcami. Vo večerných hodinách prevzala muzikantskú štafetu mladá krv – osadníci a dobrí muzikanti z TO Polnočný jazdec. Jar prišla o 18:30; príhovor mal Foter z TO Bonanza. Keďže nebol dopredu určený pekelník (s malým „p“), dobrovoľne vzal túto úlohu na seba kamarát Frčko. Učastníci dostali ako pred rokom odznak so symbolom lesnej múdrosti s lastovičkou. Iba rohy woodcraftu neboli tentoraz modré ale zelené. Bábovka     Účasťou na bratislavskom City Maratóne sme si s Pedrom posilnili (?) kondíciu hneď po Vítani jari na Pasekách. Beh maratóncov-amatérov v Bratislave sa stáva stále príťažlivejším; celkove sa zúčastnilo 453 bežcov oproti minuloročným 177. Prihlásili sme sa ako reprezentanti TO Pohoda a posúďte, či sme trampov reprezentovali dobre. Pedro dobehol 35. a ja medzi ženami tretia! Bábovka     Krásne počasie poslednej marcovej nedele využili kamaráti z pezinskej PTO Rybníček na upratovanie svojho fleku, cez zimu značne spustnutého, a tiež na výsadbu mladých smrečkov po jeho obvode. Brčko     Na hrad Čabraď a do jeho okolia sa 5. apríla vybral D'Ady, tentoraz nie ako šéfredaktor Severky, ale ako osadník hadieho údola. V ten istý deň sa na hrade uskutočnila aj Bacilo-Ugova brigáda, no D'Ady podnikol jednodňový výšlap s kamrátom Niagarom a jeho rodinkou. Svoje zážitky (uverejňujeme ich srátené) opísal takto: Hrad sme obišli, pokochali sa výhľadom z okna, nazreli do pivníc, skontroloval som zimú kolúoniu netopierov, ešte drichmali. Pobrali sme sa pozrieť flek. Už v podhradí sme si všimli výruby brehových porastov, nechýbali krásne topole s obvodom vyše 2 metre. Cestou na flek sme videli ďalšie výruby, samozrejme v rezervácii, ešte že z trojákov a štvorákov bol vždy jeden kmeň ponechaný. Kvalitné drevo bolo pripravené na odvoz, bordel z haluziny ponechaný. Za hranicou rezervácie bol výrub zrejme ešte väčší. A na fleku? Na zaplakanie. Polovica lúky zaprataná haluzinou, porasty preriedené tak na polovicu, ostrov za totémom prakticky celý vyrúbaný. D'Ady     Ostravští vodáci otvírali 5. dubna (apríla) Ostravici. Víc než 1200 jich ji sjíždelo od Šancí až poFrýdlant nad Ostravicí a dál do Frýdku a Ostravy a 300 Polákú až do Nižboru (to už je na Odře v Polsku). Se straými trampy jsem jel na raftu až po jey, pod nímž se v zábalu před 4 léty utopili dva kamarádi. Hodili jsme do vody věnec a zapálili svíčky u křížku, který tragédii připomína. Bylo pod mrakem, vzduch měl 5°C a voda je 2 stupně. Přesto jsme sa rozhodli sjet o týden pozdejí Ostravici od hradu po Nižbor a pak otvírat Moravici od Kružberku. Ďáblík     Veselo bolo 12. apríla na Košarisku. Ženská časť osady Game farm tam pozvala kamarátky nielen z Bratislavy na svoj tradičny zraz bosoriek. A zlietlo sa ich z oboch republík najmenej 20. Dobrá nálada vládla už dolu na Košarisku, kde sa s nimi mohli veseliť aj chlapi. Aká bola dámska jazda hore na chate Gane farm, to už možno len hádať, tam mali muži v tento deň vystup zakázaný. Pekelník     Ivančena 2008, tradičná púť k mohyle sliezkych skautov, popravených pred koncom vojny nacistami za účasť na odboji, sa tohto roku uskutočnila už 62. krát. V sobotu 26. apríla vzdali hold obetiam fašizmu ako vždy skauti, v nedeľu 27. apríla trampi. Nakoľko účastníci vystúpili pod Lysú horu po našej redakčnej uzávierke, podrobnejšie vás budeme môcť informovať až o mesiac. Ďáblík     Jarné čistenie lesa zorganizovali ako každý rok členovaia pezinského Regionálneho trampského združenia 19. apríla. Tentoraz sa rozhodli odstrániť petfľaše a iné odpadky od cesty z Limbachu do Slnečného údolia, konkrétne z úseku od horárne po hrádzu priehrady. Ani sa nechce uveriť, koľko sa toho našlo sa tienistom úseku, kde niet miesta na táborenie ani na oddych. Pohodlní „rekreanti“ zrejme odhadzujú odpadky z áut za jazdy. Guľa     Lupiho Chotárka, tradičná prechádzka okolo Ivanky sa uskutočnila 13. januára z iniciatívy Lupiho z osady Tarpan. Od pohostinstva Britva vyrazilo ráno asi 35 kamarátov. Prišli nielen Ivančania, ale aj kamaráti z Bratislavy a Pezinka. Prešli okolo Malého Dunaja - Zelenej vody, mohyly M. R. Štefánika, cez flek T.O. Návrat, tam mali obedňajšiu prestávku a okolo letiska nazad do Britvy. Tam im organizátori pripravili fazuľovicu a chlebíky s nátierkou. Akcia končila akože inak, spevom sprevádzaným gitarami. Iste nezaškodila po vianočnom prepchávaní.     Trampský ples usporiadala T.O. Albatros 19. januára v Matičnom dome v Ivanke pri Dunaji už 16. krát. Dostal meno "Noškový" ples, lebo sa hostilo podľa zásady, "čo si prinesieš, to zješ a vypiješ". Konzumovať sa mohlo aj zo samoobsluhy - zaplatíš do škatuľky a zoberieš si. Je to založené na kamarátskej dôvere a stále to funguje. Po úvodných piesňach a slovách, po spoločnej piesni a vystúpení mažoretiek sa rozprúdila trochu netradičná zábava - pri dychovke "11 z Ivanky" a hudbe diskotékovej. Po polnoci obohatila program tombola. Opäť, čo kto do nej priniesol, možno si aj odniesol. Ples trval až do neskorého sobotňajšieho rána. Od dobrej nálady a kamarátov sa len veľmi ťažko odchádzalo.     Ďalší Koncert za pecou usporiadali Rolničky 21. januára v Lesnej škole v bratislavskom Horskom parku. Hosťom bola tentoraz kapela Café Edit, s ktorou sa zoznámili na Kamilkinom Country Feste v Rači. Na svoje si teda prišli predovšetkým milovníci írskej, škótskej a vôbec keltskej hudby. Večer, pravda, nebol ani bez tej našej. O to sa postarali usporadujúce Rolničky. Na 25. januára pozvali Rolničky na ďalší z týchto koncertov: na ňom plánovali vystúpenie s Petrom Janků.     Folková Nová Baňa sa konala 23. februára už 17. raz. Na festival prišli aj kamarátky a kamaráti z Bratislavy a Ivanky, medzi nimi aj známa speváčka Janka z STO Nemecká. Na festivale účinkovalo 9 kapiel a jednotlivcov. Po vystúpeniach pokračovala družná zábava pri chutnej kapustnici.     Spomienky na útulňu na Kobyle s jej chatárkou pani Vlašičovou a somárikom, čo hore dopravoval všetko, vrátane vody, oživil na januárovom stretnutí TCB kamarát Andy z Manily tým, že tam priniesol reprodukcie knihy návštev s podpismi členov starých bratislavských osád, ktoré tam prežívali nezabudnuteľné chvíle v 50. rokoch, kým sa vrch nestal časťou pohraničného pásma. Našli sa tam aj podpisy trampov z poza hraníc mesta, aj viaceré z českých krajov a bez zaujímavosti nie sú ani zápisy niektorých turistických návštevníkov, ktorí na Kobylu tiež zavše zablúdi. Jeden z mladých účastníkov stretnutia TCB našiel v knihe zápis osady rovnakého mena, ako má dnes jeho osada - o jej existencii ani nevedel - v časoch jej návštevy na Kobyle ešte nebol na svete.     Cez Donovaly sa v prvý februárový víkend nedalo prejsť, nie pre záveje či vzpriečené kamióny, ale preto, že sa tam uskutočnili medzinárodné preteky psích záprahov. Autá návštevníkov lemovali cestu na obe strany hlboko do doliny. Prišiel aj prezident a niekoľko ministrov a hoci v sobotu husté sneženie a slabá viditeľnosť spôsobili na trati niekoľko blúdení, súťaž sa skončila vcelku úspešne. Domácich mašerov však ubudlo. Kým ešte vlani sme ich mali 200, dnes zostala už iba tretina. A to je naozaj málo. Napr. Česko ich registruje asi 900 a Francúzsko okolo 5000. S tým svetovej sláve Donovalov a propagácii nášho cestovného ruchu veľmi nepomôžeme.     Finále 16. ročníka Detskej Porty prebehlo 2. - 4. februára v pražskom Divadle pod Palmovkou. V súťaži dostávajú príležitosť predstaviť sa trampskí a folkoví muzikanti do 26 rokov. Ceny získali najlepší jednotlivci a skupiny, ktorí súťažili v 8 kategóriách.     30. výročie vzniku oslávila TO Divizna 12. decembra na svojom fleku na Vývrati. Kamarát Kuchař pozval k výročnému ohňu aj kamarátov z Ivanky pri Dunaji. „Pozvanie sme s radosťou prijali – napísal nám ivanský šerif Špricek – Už z diaľky nás na fleku vítalo krásne típičko osady Nový Tobos, ktorá aj rumom a pomocou pri varení guláša, chystaní dreva, stavbe pagody atď. prispela k organizovaniu potlachu. Prekonali sa aj problémy s majiteľmi pozemku, ktorí napokon súhlasili s dohodou, ktorá ho umožňovala. Po srdečnom privítaní sme sa zapojili do zaujímavých súťaží. Ceny víťazom Kuchař odovzdal po slavnostnom zapálení ohňa, Vlajke a chvíľke ticha za kamarátov, čo už nie sú medzi nami. Potom sa už veselo hralo a spievalo. Aj keď teplota vzduchu bola okolo 0° a kamarátov neprišlo toľko, ako sme pri podobných príležitostiach zvyknutý, nálada a celková atmosféra bola veľmi dobrá. Zrejme prišli kamaráti, čo sa neboja zimy a pre ktorých kamarátstvo znamená veľa. Hoci my sme pre rodinné a iné povinnosti nemohli zostať do rána, sme Kuchařovi a ostatným kamarátom veľmi vďační za všetko, čo sme tam za tú chvíľu prežili.     Chata Tambora ľahla popolom. Stála kúsok pod kačínskou Lesankou, v dolinke, ktorou steká potôčik smerom k Záhorskej Bystrici. Od Štedrého večera už nestojí. Privolaní hasiči, hoci na nich ani nebolo treba dlho čakať, už starú drevenú stavbu zachrániť nestihli. Kriminalisticko expertízny ústav Policajného zboru teraz zisťuje nielen príčiny požiaru, ale najmä čie obhorené kosti sa v troskách zrubu našli. Mohol by to byť bezdomovec, ktorý v chate so súhlasom osadníkov Tambory prespával, no so závermi počkajme na výsledky úradného vyšetrovania.     Už 34 krát zorganizovala nitrianska osada Čierny trojuholník Silvestrovský oheň. Do kameňolomu pod Zoborom naň prišlo veľa milovníkov prírody a romantiky. Spôsobila to aj dobrá dostupnosť, neveľká vzdialenosť od mesta, ako aj pevný termín, na ktorý si už ľudia zvykli. Sneh a hrubá námraza vytvárali náladu skutočnej zimnej divočiny. Hoci nie všetci účastníci boli trampi, každý sa usiloval prispievať k dobrej nálade. Hrali a spievali Hladujúci zubri aj mnohí jednotlivci. Väčšina vydržala do tmy. Bolo to pekné stretnutie, ktoré utužovalo staré priateľstvá a dodávalo vzniknúť aj novým.     Trojkráľový pochod z Rače na Košarisko bol tohto roku už šestnásty. No ak sa na prvom ročníku zúčastnilo iba 5 chodcov, vlani to už bolo okolo šesťdesiat kamarátov a kamarátok. V sobotu 5. januára ráno na stretnutí vo vynovených priestoroch krčmy u Mesároša – alebo ak chcete u Troch zajacov – sa tým pochválil reprezentant usporadujúcej osady Jicarilla Bohuš. Kým sa účastníci poschádzali, vymenili si prítomní péefky a zaželali veľa šťastia v novom roku aj ústne. A vôbec vládla bezvadná nálada. O deviatej výprava vyrazila. Účastníkov bolo o čosi menej ako pred rokom, za to tentoraz nechýbali ani mladší kamaráti. Cez Biely Kríž a Horvátku zamierili – ako je v posledné roky zvykom – na Game Farm nad Cementárkou, kde domáci svojích návštevníkov opäť nesklamali a privítali ich pri stole plnom dobrôt, najmä veľkým hrncom výborného punču. Po dlhšom čase boli malokarpatské lesy opäť biele, zasnežené, čo sice pochod neuľahčovalo, ale urobilo ho ešte krajším a nezabudnuteľnejším.     Marcový pochod z Baby do Pezinka zorganizovalo pezinské Regionálne trampské združenie 1. marca tohto roku už 4. raz. Zúčastnilo sa na ňom 23 kamarátok a kamarátov, okrem Pezinčanov aj z Bratislavy, Ivanky, Modry, Budmeríc a Trnavy. Cesta z hlavného malokarpatského hrebeňa vedie zakaždým iným smerom. Tohto roku cez Vypálené a Laczikov Dúm hrúzy, spojený s najstaršou históriou trampovania v tejto časti našich hôr. Slniečko v ten deň vykuklo len na chvíľočku, viac pršalo a fujavica lámala haluze, no úrazy účastníkov nepostihli. Pred rozchodom sa zohriali a osušili v Telešporte na Hrnčiarskej. Gula     Pri chalupe TO Zlatý klíč na Fort Hazarde v prekrásnej šumavskej prírode sme 29. februára zastali po sedemhodinovej ceste z Bratislavy a Ivanky. Zvítali sme sa Mikim Ryvolom a ďalšími kamarátmi, pre mňa všetko novými; iba s Mikim som sa trochu poznal, bol aj u nás u Rusa. Posádky naších vozov tvorili kompletná hudobná skupina Pekaringo a ďalej Evka, Bábovka, Jerry, Pupek a ja. Okrem mňa už všetci na Fort Hazarde boli; cestou ma informovali, čo tam môžem čakať. Moje očakávania ma nesklamali, skutočnosť bola ešte lepšia. Nádherná veľká štýlová chalupa dýchala vekom a množstvom trampským upomienok. Domáce kamarátky nosili na stôl stále nové dobroty, Bábovka a Kali prispeli napečenými sladkosťami. Náš Jerry uvaril vynikajúci guláš a Brňáci výbornú polievku. A to hlavné: hralo sa a spievalo – spievalo a hralo takmer stále. Málo sme spali,od takých vynikajúcich hudobníkov na čele s Mikim sa nechodí skoro spávať. Počasie nebolo na vychádzky, no na chalupe bolo stále čo robiť a prezerať. Zažili sme aj víchricu, ktorá sa prehnala nad celou strednou Európou a narobila veľa škody. V nedeľu sme sa rozlúčili, spoločne sa odfotili a so želaním s ktorého stretnutia odišli. Snezabudnuteľnými zážitkami. Špricek     Letokruhy venované spomienke na Wabiho Ryvolu Tohoročný – už štvrtý – bol 7. marca v Brne-Medlankách. V preplnenej sále zaznela v prvej časti jedna ryvolovka za druhou v podaní hudobnej skupiny Pekaringo. Náročné publikum odmenilo vystúpenie naších muzikantov – perfektné aj vďaka kvalitnému zvukárovi – veľkým potleskom. Speváčka Heny sa predstavila aj vlastnou skladbou Dálka a najmladší člen kapely Ado dokázal piesňou Na doraz, že je nielen dobrý gitarista a spevák, ale aj skladateľ. Posledné tri skladby si s našou kapelou zahral aj organizátor večera Slim; bravúrnou sólovou hrou na gitaru potvrdil svoju povesť vynikajúceho gitaristu. Vystúpenie ukončili výborne prevedenou pesničkou Mrtvej vlak. Po prestávke prišiel na rad zlatý kliniec večera – bard, ktorý sa skromne bráni označeniu legenda trampskej hudby, no iste si ho zasléži – Miki Ryvola. S časťou skupiny Nezmaři (gitarista Hlaváč a basák Jim) dostal krásnymi pesničkami, profesionálnou hrou na nástroje, ako aj vtipnými slovnými prekáračkami divákov do varu. Záverečné Wabiho Letokruhy spievala so spomínanými hudobníkmi celá sála. Bábovka